Dušičky a sila odpustenia.

Čas Dušičiek je pre mnohých chvíľou zastavenia. Zapaľujeme sviečky, spomíname na blízkych a vieme, že aj keď tu už nie sú, zostali v našich srdciach.

Ale nie vždy sú tieto spomienky ľahké. Niekedy sa  vynoria aj nevypovedané slová, bolesti, krivdy. A možno aj pocit, že sme nestihli niečo dôležité – povedať prepáč, alebo odpustiť.

Možno si hovoríš: "Už je neskoro, ten človek tu nie je…" Ale nie je neskoro. Odpustenie nie je dar, ktorý dávame druhým. Odpustenie je dar, ktorý dávame sebe.

Odpustením uvoľníme svoje srdce. Pustíme z neho ťažobu, ktorá nás drží späť. A môžeme sa konečne nadýchnuť ľahšie – aj keď ten, komu bolo odpustenie určené, už nežije.

Do Dušičiek zostáva  pár dní – ale vieme, ako rýchlo čas letí. Možno je práve dnes ten správny okamih pripraviť si chvíľku pokoja pri sviečke ODPUSTENIE , ktorá prinesie úľavu do srdca.  Ako na to?

1. Zapáľ sviečku a posaď sa do ticha.

2. V mysli si vybav tvár, alebo spomienku na toho, komu cítiš, že treba  odpustiť.

3. Povedz si: "Odpúšťam ti. Prepúšťam ťa zo svojho srdca, aby som mohol/mohla ísť ďalej."

4. Nechaj sviečku chvíľu horieť. Jej plameň ponesie tvoj zámer tam, kam má.

Odpustenie neznamená zabudnúť. Neznamená súhlasiť s tým, čo sa stalo. Znamená uvoľniť seba, aby sme mohli kráčať ďalej bez reťazí bolesti.

Práve čas Dušičiek je na to krásnou príležitosťou. Zatiaľ čo cintoríny zaplníme sviečkami, môže sa rozhorieť aj jedno malé svetlo v tvojom srdci – svetlo pokoja a odpustenia.

Sviečka ODPUSTENIE  je vhodná aj na túto príležitosť. Je to pripomienka, že aj ticho a plameň môžu niesť silu, ktorú v sebe sami hľadáme.